MATROLAN môže zachrániť Vaše zdravie!
 
vlhké steny zapríčiňujú ochorenia a smrť
predslov
Bujnenie plesní v obytných priestoroch

Ročne zomrie na plesňové ochorenia spôsobené hubami v murive viac ľudí ako v cestnej premávke.
(V období 1995-2000 v Nemecku viac ako 10.000 ľudí ročne, neoficiálne dokonca až 4-násobne viac!)

Ohrozené sú najmä deti a starší ľudia, pretože ich imunitný systém je slabší. Plesňové ochorenia sú rozpoznané a diagnostikované väčšinou neskoro, častokrát vôbec nie.

Zdroj informácií:
Stern TV (marec 1995),
Schreinemakers Live (október 1997)
 

 
 
Voda - základ všetkého života

Povrch Zeme je z dvoch tretín pokrytý vodou. Samotný človek je zo 70% zložený z vody, krv v našich cievach by bez vody nemohla prúdiť.
Najdôležitejšou chemickou látkou pre živé organizmy na Zemi je okrem kyslíka voda. 

Voda
• chemicky   H2O
• fyzikálne   bod varu   100°C
  bod topenia   0°C
  hustota pri 0°C   999,8 kg/m³
má mnoho mimoriadnych vlastností:
1.
Najväčšiu hustotu (999,97 kg/m³) má voda pri cca 4°C. Vďaka tomu vodné plochy zamŕzajú v zime od povrchu, čím umožňujú prežitie rybám a ďalším živočíchom.

2. Zmáčavosť
Sily, ktoré držia vodu vo forme vodnej kvapky (povrchové napätie) spôsobujú aj to, že voda v kapilárach (tenkých trubičkách) stúpa nahor navzdory gravitácii a treniu.

3. Voda je dipól
Molekuly vody sú na rozdiel od iónov nenabité, obsahujú len náboje častíc; usporiadajú sa však vo vonkajšom elektrickom poli vďaka ich dipólovému charakteru.

4.
Voda zväčší svoj objem pri zamrznutí o cca 9%. To spôsobuje napr. u omietok porušenie priľnavosti k murivu. Ochranou živočíchov a rastlín pred zamrznutím je ukladanie solí v bunkách. Stupeň ochrany závisí od druhu soli, koncentrácie a vonkajšej teploty.
 

 
Novostavby · Kondenzácia · Tlaková voda

Do priemerného rodinného domu sa zabuduje až 80.000 litrov vody. Kým steny, betónové podlahy, atď. vyschnú na zodpovedajúcu zostatkovú vlhkosť, môžu uplynúť až tri roky. Odvádzaním vlhkosti správnym vykurovaním a vetraním môžno tento problém postupom času úplne vyriešiť.
Príliš skorým obývaním novostavieb a nesprávnym spôsobom vetrania vzrástlo v posledných rokoch dramaticky nebezpečenstvo napadnutia plesňami. Plesne sa vo forme spór nachádzajú všade, a teda aj vo vzduchu.

Plesne začínajú bujnieť až vtedy, keď majú vhodné podmienky. K vhodným podmienkam patria: voda s minimálným obsahom solí, ktorá vzniká napr. pri kondenzácii vzdušnej vlhkosti; živná pôda vo forme organických zlúčenín (tapety, lepidlá atď.); zhruba neutrálne pH (viď aj publikácia: "Plesne - kultúry, ktoré nezaniknú"). Plesne sú prirodzenou súčasou potravinového reťazca, ich miesto však nie je v obytných priestoroch.

Ku kondenzácii dochádza predovšetkým na okenných osteniach, v rohoch obvodových stien a všeobecne na tepelných mostoch. Kondenzácia je podľa slovníka: "prechod látky z plynného do kvapalného stavu v dôsledku zníženia teploty alebo zvýšenia tlaku". Ku kondenzácii dochádza všade tam, kde sa vodná para na chladnejších miestach premieňa na vodu. Tento proces se obvykle nazýva "potenie".
Pivničné steny, ktoré sú v kontakte s pôdou, majú často velmi nízke povrchové teploty. Pri nesprávnom vetraní pivničných priestorov v lete sa môže na stenách zrážať väèšie množstvo rosy. Toto sa mylne pripisuje netesnosti muriva. Informácie o správnom vetraní a povšimnutiahodných zvláštnostiach typických pre príslušný typ budovy môžete získať od našich odborných spolupracovníkov.

Tlaková voda sa v prírode vyskytuje v rôznych podobách; napr. presakujúca spodná voda, nehromadiaca sa priesaková zrážková voda alebo tlaková spodná voda spôsobená vodnými žilami a podzemnou vodou. Nepriaznivému pôsobeniu tlakovej spodnej vody alebo hromadiacej sa priesakovej vody je možné zabrániť podľa DIN 18195, diel 6 len pomocou dodatočnej tesniacej vrstvy, stlačením, drénovaním alebo pomocou dodatočnej izolácie.
Izolácie pivníc boli v dôsledku nevedomosti, snahy o finančnú úsporu, či nedostatočnej úrovne poznania pred 30 rokmi, vykonávané nedôsledne. Preto je v súčasnosti mnoho starších budov viac či menej poškodených.

Nadmerné množstvo vody v stavbách znamená nebezpečenstvo pre ne samotné, a ohrozuje aj zdravie ľudí zdržiavajúcich sa v nich. Voľbu spôsobu izolácie treba dôkladne premyslieť so zohľadnením ekologických i ekonomických faktorov.
 

 
Vzlínavá vlhkosť
 
 
Vzlínavá vlhkosť stien je veľmi rozšírená u starších domov, ktoré nemajú horizontálnu ani vertikálnu izolačnú vrstvu, či drenáž. U nových budov sú príčinou vlhkosti väčšinou stavebné nedostatky.
 
Vzlínavá vlhkosť vzniká pri priamom kontakte muriva so zeminou. Porézne prírodné kamenivo i priemyselne vyrobené stavebné materiály majú podobne ako huba póry, v ktorých môže vlhkosť stúpať proti zemskej príťažlivosti nahor.
 
Pozrime sa teraz podrobnejšie na VÝROBU TEHÁL.

Ťažba surovín: Surovinou pre tehly sú rozmanité hliny a íly rôzneho zloženia.
Úprava surovín: V minulosti sa čerstvo vyťažená hlina sušila priamo na slnku, dnes sa najskôr mechanicky upravuje.
K miešaniu a rozomieľaniu dochádza v takzvanom kolesovom drtiči. Mnohotonové oceľové valce drtia vyťažený hrubý íl. K veľmi jemnozrnným ílom sa kvôli zníženiu "tučnosti" primiešava piesok a vápenný granulát, na dosiahnutie vyššej hustoty pórov (zvukoizolačné tehly) sa pridáva vápenný prášok alebo prášok z prírodného kameňa.
Lisovaním upraveného ílu cez špeciálne nástavce sa hmota formuje. Nasleduje delenie masy na jednotlivé tehly pomocou drôtovej rezačky.
Potom sa tehly v predhrievacej zóne zahrievajú na rafinačnú vypaľovaciu teplotu 900 až 970°C. Táto teplota sa udržuje cca 2 až 6 hodín. Nasleduje ochladzovacia fáza.

Zahriatím stráca tehla cca 10% svojho objemu a hmotnosti a vznikajú v nej póry rôznych druhov (otvorené, "slepé", zavreté). Takéto kapilárne systémy majú schopnosť príjmať vlhkosť, čiastočne tiež až pod tlakom, a dokážu nechať vodu vystúpiť aj niekoľko metrov proti zemskej príťažlivosti.

V zemine je obvykle väčší obsah vody, solí a organických produktov tlenia ako v murive (zemina má preto vyšší potenciál ako budova). Príroda vždy smeruje k dosiahnutiu rovnováhy medzi rôznymi potenciálmi. K tomu dochádza, ak existuje kontakt mezi zeminou a stenou. V priebehu rokov vznikajú nové kontaktné plochy medzi zeminou a stenou, ak sa existujúce izolačné vrstvy poškodia v dôsledku rôznych faktorov.
Osmóza: 
Osmóza je prechod tekutiny (difúzia) cez pevné látky.

Vlhkosť, ktorá vniká do zeminy, má schopnosť rozpúšťať veľké množstvo najrôznejších solí (napr. karbonáty, sulfáty, nitráty alebo chloridy). Tieto soli sú transportované spolu s vodou.
 

 
Ak nasaje murivo domu vlhkosť, sú v nej aj soli v rôznych koncentráciách. Prechod ionizovanej vody kapilárami spôsobuje statické nabitie kapilárneho systému.

V priebehu rokov sa usadí na povrchu stien veľké množstvo najrôznejšich solí v dôsledku neustáleho transportu vody a jej odparovania. Tieto soli (predovšetkým nitráty, t.j. soli kyseliny dusičnej, ľudovo nazývané "liadky") sú schopné rozložiť alebo roztrhať vodovzdorné nátery či omietky do takej miery, že napr. aj disperzné nátery nabobtnajú a olupujú sa.
Soli sa usadzujú tam, kde koncentrácia roztoku soli presiahne hranicu rozpustnosti. To je hlavne na povrchu steny, pretože tam je odparovaním z roztoku odoberaná voda (obdoba odparovania slanej vody pri zaváraní). Stáva sa tak na miestach, kde má vlhkosť cez povrch steny kontakt so vzduchom. Zvýšená pravdepodobnosť výskytu je však predovšetkým v dosahu vodného stĺpca (v oblasti pod čiarou nulového potenciálu).

Ak vzduch v miestnosti obsahuje priveľa vlhkosti (napr. para zo sprchy, kuchyne, veľa izbových rastlín, ...), preniká v dôsledku hygroskopickej aktivity vykryštalizovaných solí do steny a znásobuje negatívne výsledky. Vysoké koncentrácie solí na povrchu stien spôsobujú tiež prestup vzlínavej vlhkosti z vnútra steny na jej povrch. Tým je vysvetlený aj výskyt vlhkých, väčšinou tmavších škvŕn krátko po sanačnom zásahu, ak nie sú soli z omietok a povrchu muriva dostatočne odstránené.

Hygroskopická aktivita sa rozlišuje a zatrieďuje podľa nasledujúceho radu: